Do roku 1848, kedy v Uhorsku bolo zrušené poddanstvo, bolo povinnosťou každého poddaného zúčastniť sa na hasení požiarov. V prvých desaťročiach v druhej polovici 19. stor. na základe potreby ochrany majetkov občanov pred ničivými požiarmi sa začali zakladať a organizovať v mestách i v obciach dobrovoľné hasičské spolky. Túto skutočnosť si uvedomili i Borskosvätojurčania z iniciatívy ich notára Jozefa Setaffyho (Šetafy)a v r. 1871 v obci založili protipožiarny spolok pod názvom Dobrovoľný ohňohasičský spolok v Búrskem Svatém Jurú. Jeho veliteľom sa stal a vo funkcii zotrval po 33 rokov do r. 1904 spomenutý notár, pochovaný na miestnom cintoríne. Spolok sa zaraďuje svojim počiatkom medzi najstaršie na Záhorí.
Treba spomenúť, že táto organizácia v minulosti, hoci prešla rôznymi zmenami jej názvu, sa pričinila nielen o ochranu majetkov obyvateľstva ale aj o hospodársku pomoc občanom a o kultúrne povznesenie obce. Od 20-tych rokov tohto storočia vlastnila kompletnú mlátiacu garnitúru a tak pomáhala maloroľníkom a občanom v dobe žatvy. V 30-tych rokoch si zariadila organizácia vlastné kino a každú sobotu a v nedeľu premietala pre verejnosť filmy. Na úseku amatérskeho divadelníctva v obci sa veľmi úspešne organizácia podieľala od r. 1919 do r. 1970.
Vo veliteľskej funkcii sa vystriedali:
1. Josef Setaffy 1871 – 1904
2. Ján Sokol – Slípka st. 1904 – 1920
3. Jozef Štvrtecký 1920 – 1946
4. Ján Ščibran 1946 – 1948
5. Marek Tomek 1948 – 1954
6. Pavol Matejkovič – Ritka 1954 – 1989
7. Anton Kvietik 1989 – 1993
8. Martin Mračna 2007 –
Zásluhou Jozefa Sokola – Janíka a Františka Kovarika st. bola založená po skončení 1. svetovej vojny v r. 1919 ako filiálka protipožiarna organizácia aj na Tomkoch.
Do r. 1958 mala miestna organizácia svoju protipožiarnu zbrojnicu umiestnenú Na drahách v hospodárskom objekte proti bývalej meštianskej škole. V horeuvedenom roku sa premiestnila do novovybudovanej zbrojnice v Starom trhovisku. Počet členov sa pohyboval od 35 do 50 osôb.
Hasiči na dvore v meštianke r. 1929.